Když jsem se dnes vysmátý, vylítaný, prohřátý od slunce a nacpaný věnečkama se šlehačkou vracel domů, na dálnici jsem přemýšlel o Japonsku, Lybii, Africe i o celé této modrokouli. Cítil jsem neodbytný pocit viny. Za to jak se mám…
Cítil jsem neodbytný pocit vinyKdyž jsem se dnes vysmátý, vylítaný, prohřátý od slunce a nacpaný věnečkama se šlehačkou vracel domů, na dálnici jsem přemýšlel o Japonsku, Lybii, Africe i o celé této modrokouli. Cítil jsem neodbytný pocit viny. Za to jak se mám… 6 comments to Cítil jsem neodbytný pocit viny |
Copyright ©1999+, Roman Vojtech, info(at)lomcovak.cz - All Rights Reserved Powered by WordPress & Atahualpa |
Myslím, že pocit viny nie je adekvátny…Tu nejde o vinu. Skôr treba byť vďačný za to, čo máme, a na druhej strane nebyť „nenažraný“. Naše individuálne prostriedky na prípadnú pomoc Japonsku sú skutočne malé, ale to, čo je podstatné je, zamyslieť sa nad tým všetkým a pod vplyvom tých myšlienok skrotiť trošku tú svoju individuálnu nadutosť a pýchu. Sme ľudia, ..a to ľudia slabí. Tak sa nehrajme na to, čo nie sme…Možno som sa vyjadril príliš abstraktne…a možno sa pochopíme.
Ahoj Juraji,
vina je opravdu asi nepatřičné vyjádření mého divného pocitu. Asi máme prostě štěstí; zatím.
Jeden slávny výrok hovorí, že tí(ľudia), ktorí nemajú na pamäti omyly minulosti, sú odsúdení ich zopakovať.
„Našťastie“ takmer každého jedinca spomedzi nás (ľudí) v dnešnej spoločnosti rôzne vdelávacie inštitúcie podstatnú časť života učia históriu. No aj napriek tomu „nanešťastie“ – dejiny, história ľudstva a náuka o spoločnosti v mnohých prípadoch zostávajú, bohužiaľ, len mechanicky naučené, nie precítené a pochopené…
Fakty sa síce líšia, ale udalosti sami o sebe a ich podstata sa periodicky v dejinách opakujú. Obmení sa meno, miesto, zámienka, farba a tvar štátneho znaku a ide sa ďalej…
A aj nepriek všetkému „pokroku a nepredovaniu“ sme ako ľudstvo stále rovnako (alebo dokonca viac!?) zraniteľní. Všemocná príroda si skrátka niekde, napr. na mieste stretu litosférický platní, už nevládze zakrývať oči pred nami a potom sa nedivme, že tá tichomorská lit. doska od hanby zalieza pod tú indoeurópsku…
Ešte jedno porovnanie ako sa máme voči zbytku populácie 🙂
http://www.galacticabbs.com/index.php?showtopic=6240
Romane asi blbnem a starnem, pac me se za posledni tyden honilo hlavou to same nekolikrat.V noci jsem se vratil z veletrhu ve Frankfurtu (sanitarni technika) a takove kvantum milionu eur vyhozenych do luftu,jenom aby se daly prodat luxusnejsi a drazsi koupelny, to chce silny zaludek:-) Paradoxne, nejvetsi a nejluxusnejsi stanek z 5 ti hal mela firma z Japonska…….
Myslím si, že s přibývajícími lety se trochu mění naše optika pohledu na svět kolem nás. Někdo to může nazvat blbnutím někdo zmoudřením. Variant bude určitě víc.
Ten Frankfurt a firmu z Japonska vidím v naprosto jasných barvách. Rovněž tak ty tisíce mrtvých a statisíce přeživších na zoufalém exodu z postižených oblastí. Není nad vyhřívaný hajzl s několika vůněmi sprchy, vlažným ofukem a robotickou rukou s prima hajzlpapírem. No nekup to za 100.000,-
V Praze padá sníh, začíná to páteční ráno tedy móóc pěkně…